Mama na plný úväzok

Včera sme mali doma náročný deň. Neviem, či to bolo očkovaním našich chalanov, ale boli celý deň strašne uplakaní a mrzutí. Nebavili je žiadne hračky a povedala by som, že my tiež veľmi nie. Chceli sa len správať a napriek tomu stále plakali. Jedlu tiež moc nedali. Tak snáď to bude dnes lepšie. Máme dvojčatá, tak je to občas strašne ťažké. Starostlivosť o ne nám zaberá všetok náš čas a musím povedať, že niekedy som tak unavená, že už vlastne spím za pochodu.

My traja

Keby aspoň v noci bol pokoj, ale často sa budí a nemôžu potom spať. A ja potom mám tak roztrhaný spánok, že vstávam naozaj veľa zbitá. Občas, keď už strácam trpezlivosť, tak im vyhrážam, že si nájdem niekoho, kto mi vyrieši opatrovanie detí. Konečne by som mala aspoň chvíľku pokoj a oddýchla si. Len neviem, ako by to tí moji chlapci zvládli. Nie sú zvyknutí na iných ľudí a na pestúnku by si museli naozaj veľa zvykať. Občas u nás býva babička, ale inak sú veľa fixovaní na mňa. Rovnako už čoskoro príde čas, kedy budú musieť do škôlky. Potom mi možno budú veľa chýbať, až pôjdem do práce.

This entry was posted in Nezařazené. Bookmark the permalink.